mkrivova

Prednedávnom obletela Slovensko informácia, že poslanec Ševčík prišiel o svoju asistentku Miriam Šramovú. Dôvodom jej odchodu mala byť podľa jej slov strata Ševčíkovho morálneho kompasu. Všetko teda nasvedčuje tomu, že tento poslanec sa zaryto drží svojich zvykov a tradícií, ktorým bol verný už v období, keď sa stal jedným z vedúcich vyšetrovateľov ÚBOK-u pracujúcich na odhaľovaní trestnej činnosti spáchanej organizovanou skupinou tzv. „Černákovci“ v 90. rokoch minulého storočia. Morálny kompas, ktorý mal podľa vyjadrenia p. Šrámovej stratiť až teraz, mu bol teda na míle vzdialený už pred mnohými rokmi. Tento bývalý vyšetrovateľ, ktorý sa dnes neštíti posadiť do auditória právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a prednášať študentom o tom, že „pri práci na kauze M. Č.“ sa vyšetrovalo poctivo, objektívne, zákonne a bez kajúcnikov. Poslucháčom a budúcim právnikom však opomenul uviesť dôležitý fakt, tj. že v tom čase neexistoval inštitút spolupracujúceho obvineného a preto tých zločincov, ktorí svedčili proti Mikimu nenazývali kajúcnikmi, ale vyrobili z nich rovno SVEDKOV!

Nie nadarmo sa hovorí, že z ôsmych vrahov urobili svedkov, aby usvedčili jedného Černáka. Tento výrok má s pravdou, ktorú poslanec Ševčík nechce počuť, veľa spoločného. Už len predstava, že z ôsmych zločincov, ktorých najmenším prešľapom bolo, že zakopávali telá, vyrobí vyšetrovateľ ôsmych svedkov a pýši sa usvedčením jedného z nich, je zarážajúca. O to viac, ak ide o nepopierateľný fakt! Sám Ševčík priznáva, že museli s kolegami bojovať s nedokonalosťou právneho systému. A veru bojovali – ale po svojom! A ako už z tohto jeho vyjadrenia vyplýva, ak bojovali so systémom, nemohli predsa bojovať zákonne! Neustále opakujúce sa frázy typu – „bojovali sme čestne, zákonne a objektívne“ už vopred naznačujú, že niečo tu nie je v poriadku, ak o tom poslanec Ševčík potrebuje neustále presviedčať verejnosť. Kto bojuje zákonne, ten o tom predsa druhých nepotrebuje presviedčať. Záverom vyhlasuje, že všetky opravné prostriedky boli zamietnuté, ale bráni sa tomu, aby zašiel v tejto súvislosti do detailov. Prečo? Odvolací ako aj dovolací súd totiž nerozhodujú o zákonnosti postupov v prípravnom konaní. A to je ten kameň úrazu. Dohľad nad zákonnosťou v prípravnom konaní vykonáva prokurátor a teda slávny a mnohými kauzami prepletený Peter Šufliarsky a ešte slávnejšia prokurátorka Sokirková. Na zákonnosť teda dohliadali tí istí prokurátori, ktorí neskôr zrejme zo strachu z prevalenia a prešetrovania ich postupov zvolávali ešte aj v roku 2016 tlačové besedy proti doživotne odsúdenému Mikimu.

V demokratickej spoločnosti je vylúčené, aby po prelomení mlčania jedného z najobávanejších bývalých bossov slovenského podsvetia v 90. rokoch, zvolávali vysokopostavení príslušníci PZ a prokurátori platení z daní nás občanov tlačové besedy, ktorých nosnou témou je spochybňovanie priznávajúcich sa výpovedí Mikuláša Černáka, ktoré boli dôkladne preverené a zhodovali sa ďalšími vykonanými dôkazmi. Naproti tomu – dôkazy predložené súdu toho času vyšetrovateľom Ševčíkom a ďalšími boli plné rozporov s inými dôkazmi. Menovaní prokurátori však každý postup vyšetrovateľa Ševčíka a jeho kumpánov schvaľovali jedna radosť. Bolo predsa v záujme vyšetrovateľov ako aj prokurátorov Mikiho usvedčiť a nie sa navzájom potápať! A tak sa ocitli všetci na jednej lodi…

Už len slepý a hluchý si nevšimne, koľko pozornosti venujú Mikimu ľudia, ktorí sa priživili na jeho mene a dodnes z toho akokoľvek profitujú, pričom ich taktikou ostáva neustále osočovanie jeho osoby. Aký dôvod môže existovať na to, aby neustále obracali svoju pozornosť a vyjadrenia k doživotne odsúdenému bývalému mafiánovi? Kto nič neskrýva, ten sa nemusí obávať odhalenia. Avšak ten, kto skrýva kostlivcov v skrini, sa často snaží odpútať od tejto nepríjemnej skutočnosti pozornosť a to práve poukazovaním na toho, voči komu sa akokoľvek previnil. Ševčík je MORÁLNE VINNÝ a tejto viny sa nie je možné zbaviť. Nesie totiž vinu za to, že mnohí vrahovia, ktorých výpovede použil na usvedčenie doslova jedného Černáka, získali beztrestnosť, pretože títo páni vyšetrovatelia, na čele so Ševčíkom, im to umožnili. Títo zločinci sa už celé desaťročia pohybujú medzi nami bez toho, aby niesli zodpovednosť za svoje skutky! Ľudia sa dnes nemusia báť Mikuláša Černáka, ktorý nebol nikdy nebezpečný pre spoločnosť (ako sa o tom snažili presvedčiť verejnosť), ale iba pre jemu podobných mafiánov – ktorí nemali problém vraždiť. Miki je už takmer 27 rokov izolovaný od spoločnosti a prešiel si komplexnou zmenou a rozvojom osobnosti. Ľudia môžu mať dôvodné obavy práve z tých členov mafiánskyvh skupín, ktorí NEBOLI nikdy potrestaní a tak neboli ani motivovaní zmeniť seba, svoje správanie a postoje. Naďalej im bolo umožnené páchať trestnú činnosť sofistikovanejším spôsobom. Bola a je tým ohrozená celá spoločnosť.

Morálny kompas, o ktorom hovorí dnes už bývalá Ševčíkova asistentka Miriam Šramová, stratil teda Ševčík už dávno predtým ako sa stal generálom, tobôž poslancom. Je hanbou národa, že k hodnosti generál je možné sa vyšplhať po rebríku takouto nečestnou cestou, nájdením si obetného baránka a jeho obetovaním pre slávu a uznanie, stoj čo stoj! Cesta vydláždená nezákonnými postupmi vyšetrovateľa máva však na konci trpkú príchuť. Platí to, čo som uviedla aj v našej knihe s názvom „Na lavici obžalovaných“ – Skutočná pravda tu ostane navždy a nie je možné ju umlčať!

Občanom sa preto slzy smiechu kotúľajú po lícach, keď začujú, ako sa poslanec Ševčík hlási k bojovníkom proti „najnebezpečnejšiemu mafiánovi všetkých čias“….

Dnes je to už viac ako dvadsať rokov, čo poslanec Ševčík stratil svoj morálny kompas a takýmto ľuďom udeľujeme hodnosti, ktoré sa majú po správnosti udeľovať za skutočné a nie predstierané (falošné) zásluhy a nazývame ich generálmi….!? V súčasnosti sa podľa zverejnených informácií snažil dostať svojich kolegov do slepej uličky so zámerom opäť sa vyšplhať vyššie po rebríčku presne tak, ako to urobil aj pri vyšetrovaní trestnej činnosti spáchanej organizovanou SKUPINOU tzv. „Černákovci“.

Kvôli takýmto ľuďom by sa potom malo uvažovať, či by nebolo vhodné na pôde parlamentu navrhovať zmeny zákonov, konkrétne ustanovení týkajúcich sa straty vojenskej a inej hodnosti. To, ako stratil poslanec Ševčík svoj morálny kompas a čoho sa v rámci výkonu svojho povolania dopustil, je podrobnejšie zdokumentované v knihe Na lavici obžalovaných, napísanej na podklade spisového materiálu v spoluautorstve s Mikulášom Černákom.